Slovenské povesti

Jedná z povestí hovorí, že v mučiarni Spišského hradu bolo kruto mučených aj niekoľko vojakov hradnej posádky, ktorí zanedbali svoju povinnosť... Pred mnohými vekmi žil na hrade mocný pán Filip, ktorý mal prenádhernú manželku. Z ich veľkej lásky sa im narodilo dievčatko, ktorému dali meno Barbora. Krásna manželka hradného pána však skonala a o malú Barboru sa starala slobodná sestra pána Filipa, vychýrená krásavica Hedviga. Pri jednej z poľovačiek Filip nechtiac v lese zastrelil malého chlapca. Bol to syn istého poľského šľachtica. Ten prirodzene prisahal Filipovi pomstu. Filip svoju dcérku nesmierne miloval a preto, keď odchádzal s celou svojou družinou na ďalšiu z mnohých poľovačiek, dal príkaz, aby do hradu nikoho nevpúšťali. Medzitým si Poliak najal vojsko lúpežných rytierov, s ktorým pritiahol k Spišskému hradu. Chcel ho dobyť a vykonať pomstu na malej Barborke. Lenže Spišský hrad bol vojensky nedobytný a preto poľský šľachtic vymyslel lesť. Dal povel na ústup, no z vojska vybral toho najkrajšieho vojaka, ktorý vedel spievať a hrať na hudobný nástroj. Prezliekol ho za potulného speváka, igrica a vyslal ho na hrad. Keď sa na druhý deň zjavil pred hlavnou vstupnou bránou, nikomu ani len na um neprišlo, že je to nejaký prezlečený nepriateľ. Vpustili ho do hradu. A čo sa nestalo? Hedviga sa do neho zamilovala. Zabudla pritom na malú Barboru. Raz večer otvoril igric tajné dvere do hradu, vpustil niekoľko nepriateľských vojakov, ktorí Barboru z hradu uniesli. Utiekol s nimi i igric. Keď sa Hedviga z opojenia lásky spamätala, už bolo neskoro. Z poľovačky sa vrátil pán Filip. Keď sa dozvedel, čo sa stalo, pochytila ho neovládateľná zúrivosť. Hradnú posádku dal mučiť a chcel potrestať i nešťastnú Hedvigu. Tá však už bola potrestaná dostatočne. Pomiatla sa na rozume a skočila z hradnej veže. Svoju dcérku už nešťastný pán Filip nikdy nevidel. Hedviga vraj ešte aj dnes po nociach blúdi hradom a vyvoláva Barborkine meno, dúfajúc, že ju nájde..